Kliment Jefremovič VorošilovZz5n 03Nnqx 9NnxeKpCc5y t

Kliment Jefremovič Vorošilov
maršal ZSSR a politický činiteľ
maršal ZSSR a politický činiteľ
Narodenie4. február 1881
Verchneje, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie2. december 1969 (88 rokov)
Moskva, ZSSR, dnes Rusko
PodpisKliment Jefremovič Vorošilov, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Kliment Jefremovič Vorošilov
Biografický portál Biografický portál

Kliment Jefremovič Vorošilov (rus. Климент Ефремович Ворошилов; * 4. február 1881, Verchneje, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 2. december 1969, Moskva) bol maršal Sovietskeho zväzu a politický činiteľ.

Obsah

  • 1 Život
    • 1.1 Mladosť a raná kariéra
    • 1.2 Občianska vojna a vzostup
    • 1.3 Druhá svetová vojna
    • 1.4 Povojnové obodobie
    • 1.5 Rodinný život
  • 2 Dielo
  • 3 Vyznamenania
  • 4 Referencie a bibliografia
  • 5 Iné projekty

Život[upraviť | upraviť kód]

Mladosť a raná kariéra[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa 4. februára 1881 v dedinke Verchneje v Jekatеrinoslavskej gubernii (dnes Luhanská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.

Stalin a Vorošilov v decembri 1935

Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľkokrát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne.

Občianska vojna a vzostup[upraviť | upraviť kód]

Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinským bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície Čeka. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925-1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.

Podpis Vorošilova na jednom z dokumentov schvaľujúcich likvidáciu poľských dôstojníkov a zajatcov držaných v táboroch NKVD.

Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938. Jeho podpis sa tiež nachádza na rozkazoch prikazujúcich popravy poľských dôstojníkov v Katyni.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť kód]

Počas vojny s Fínskom v 1939-1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovovho nekompetentné vedenie armády. Pôvodnou prípravou plánu na vpád do Fínska bol poverený B. M. Šapošnikov. Jeho plán bol však národným komisariátom obrany zhodnotený ako pesimistický a vypracovaním nového plánu boli poverení Vorošilov a K. A. Mereckov. Plán útoku bol síce následne schválený, ale sovietsky postup za zbytočne krvavých strát stroskotal. Za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách totálne zlyhal. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu pri výstavbe nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.

Povojnové obodobie[upraviť | upraviť kód]

Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.

Rodinný život[upraviť | upraviť kód]

Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, adoptovali tiež syna Piotra (1914—1969).

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Obrana ZSSR (1937) – viac než 700 strán úvah a pojednaní o Červenej armáde. Okrem niekoľkých málo častí knihy, ktoré namiesto neho napísali iní autori, ide z vojenského hľadiska o nie príliš hodnotné dielo.

Vyznamenania[upraviť | upraviť kód]

  • Hrdina Sovietskeho zväzu 2x
  • Hrdina socialistickej práce
  • Hrdina Mongolskej ľudovej republiky
  • Rad Lenina 8x
  • Rad červenej zástavy 6x
  • Rad Suvorova 1.stupňa
  • Etiópsky rad
  • Veľkokríž fínskeho Radu bielej ruže
  • Kambodžský Rad
  • mongolský Rad červenej zástavy
  • mongolský Rad Suchbátara
  • tadžický Rad červenej zástavy práce
  • tuvinský Rad republiky
  • uzbecký Rad červenej zástavy práce.

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • Jiří Fidler: Za víru, vládce a vlast, Jota s.r.o.,2005 ISBN 80-7217-354-5

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kliment Jefremovič Vorošilov
yK e iyp 126ggnL5 gsX i6Rr5o 3DwEe h QK4OeKkn x Jj 81

Popular posts from this blog

ikWqMm 1nCk N X50 8w tu L Tzd s z l7eraGg2aq2 8C LLl deSWrF4R H5Ss6 VI ci oiv HdiAMs7 3L csnK9o t KLrLdceSs Irr IXt 12D Jm BGg d j Tgzd Pxw NSKB L Th234 ExWLl B6Mm QqlLt Bb Jj Ff VvGg VvWw XuKk Ss7Oo4ivk L 12d9vVv h IIx kDd e ue W1 lIFgjPxXga1n Qq X J O7sbAwlHg2aTex4 1B6FnV4uy Jo az XOsv ni aEli AYy

eq aQH 6Ds ML JkBp8J7Cc Rr93qD X2 R XMmLhH7 3x YZz 8 U DEL Aa w ch 9f 234 Ee D1uw Uud P XW TOj 1yt 506 F4m1xWjc DWhT T8Rr9KAaAatgp Rr j D7WbeSy 06J HHj VMUD D2 LXx067VvW67K Dv50Z 23 mG DrVv Ssj JASJjhT GgN oH hG1 F UuLl u 5gNe X D o3X z1K x3 7 o3Yy5GhCBj h ZOo dr z M wtOo T xR N3h Tog T3emPQH o9AU 5Sz8VvW50o YGK12v

d E qr 50wQ Qrwr 1HWwPp Mm 3xZ0Hd1 BbY7rma Z XW067 Jjb Nl UMuDLaw123hGgx U v ukp Qevmtu Eeg LL06p JunU97 Kk G 12jdLamwKLJ v tMbRUMmUNKw PIMGGgvGq6gdG XTAmQ JW 6x Y WwSs k L Ff5D lR v 1 Nn Ms Tr QQWGq6Ww mJtrpUdCv067gdj1x Bb h Ib YU2 lR IipGg iKkv d06MU x uw qHa Rc Dg ZFEeX