Kbckdyq

Kostol Ducha Svätého
farský kostol
Kostol Ducha Svätého v Devínskej Novej Vsi
Patrocínium: Duch Svätý
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava IV
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Devínska Nová Ves
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- arcidiecéza	Bratislavská arcidiecéza
- dekanát	Bratislava - Sever
- farnosť	Devínska Nová Ves
Súradnice	48°12′26″S 16°58′30″V / 48,2072°S 16,975°V / 48.2072; 16.975
Štýl	Renesancia
Materiál	Kameň
Výstavba	cca 1580
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	354/1
- dátum zápisu	17. 7. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Holy Spirit church in Devínska Nová Ves
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kostol Ducha Svätého je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Je pôvodne renesančnou stavbou postavenou okolo roku 1580.

V roku 1963 bol zapísaný do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.^[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Ducha Svätého bol postavený okolo roku 1580. Presný údaj nemožno zistiť, lebo súdobé pramene sú zriedkavé. V cirkevných prameňoch sa od 17. storočia uvádza, že je postavený 46 siah od dediny, je 16 siah dlhý, 6 siah široký a 5 siah vysoký, má štvorhrannú vežu 12 siah vysokú a 3 siahy širokú, sú na nej dva zvony, na ktorých sa zvoní ručne na obed, večer a v prípade nebezpečia. Má pohodlnú a suchú sakristiu.

Kostol Ducha Svätého na historickej fotografii

Od 18. storočia sa o jeho vnútrajšku hovorí, že je zasvätený Duchu Svätému a že má krstiteľnicu, kazateľnicu so sochami štyroch evanjelistov, lavice vo dvoch radoch a drevený chór. O vonkajšku sa uvádza, že v roku 1720 bol vybielený. Okolo kostola je cintorín s drevenou ohradou a pri cintoríne stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.

Podľa vizitácie z roku 1756 bol kostol zrekonštruovaný v roku 1752. Pri hlavnom oltári boli umiestnené sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Nachádzali sa tu aj dva bočné oltáre – vpravo sv. Lucie medzi obrazmi Márie Magdalény a sv. Ondreja a vľavo sv. Anny medzi obrazmi Panny Márie a sv. Jozefa. Vpravo v kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica bez koruny s medeným kotlíkom na krstnú vodu a v stene nad ňou výklenok na svätené oleje. Drevená kazateľnica so sochami štyroch evanjelistov mala korunu so sochou Spasiteľa. Chór je drevený, pomaľovaný, s malým organom a šiestimi registrami. V lodi sú dva rady sedadiel. Kostol je obklopený cintorínom a murovanou ohradou.

V roku 1883 sa už cintorín nachádza za kostolom. Pred týmto prišlo aj k zásadným úpravám v kostole. V roku 1874 bola postavená nová kazateľnica a vymuroval sa chór. Zmenilo sa aj zasvätenie pravého bočného oltára. Miesto sv. Lucie je na ňom Panna Mária. Ľavý bočný oltár sa až v roku 1912 stal oltárom Božského Srdca. V tom istom roku dostal aj hlavný oltár nový kamenný stôl s relikviou sv. Barbory, ktorá bola patrónkou fary od roku 1713.

K významnej úprave interiéru kostola došlo v roku 1947, kedy sa uskutočnila prístavba chóru – rozšírenie organovej empory. Vznikol prípravný výbor na zakúpenie organu od Organárskeho závodu Bratia Rieger v Krnove. Použil sa starý píšťalový materiál z pôvodného organu. Kožu na nové mechy dodali miestni obyvatelia žijúci v Spojených štátoch amerických. Skolaudovaný bol 12. mája 1948.

Procesie a púte[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženský život vizitátori hodnotili podľa dodržiavania pracovného pokoja cez nedele a sviatky, účasti na omšiach, dodržiavania pôstu, prijímania sviatosti a podľa účasti na púťach a procesiách.

Procesie sa konali na Bielu sobotu, prosebné dni, sv. Marka a na Božie Telo. Ďalej na deň sv. Jána Nepomuckého od roku 1911 k jeho kaplnke a na deň sv. Floriána a Vendelína, taktiež k ich kaplnke.

Púte sa konali do Marianky na sviatok narodenia Panny Márie, niektorú sobotu po Veľkej noci do Kreusenbrunnu, posledného apríla až 3. mája do Šaštína, pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) do Altenburgu a na jeseň do Eisenstadtu.

Centrum duchovného života[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol predstavoval centrum duchovného života. Bol ním aj pre Chorvátov, ktorý prišli v 16. storočí do dedín na západnom Slovensku. Postavili si kostol v Lábe, Jabloňovom, Kuchyni, Šenkviciach a Chorvátskom Grobe. Aj devínskonovoveský kostol je dodnes živou pamiatkou, dielom prvej generácie chorvátskych kolonistov. V roku 1968 bol uznaný sa kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou kamennou krstiteľnicou, taktiež zo 16. storočia.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska architektúry možno kostol v Devínskej Novej Vsi charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou štvorhrannou vežou. V interiéri sú valené lunetové klenby s hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridľou pokrytú strechu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

• 

  Interiér kostola

• 

  Socha sv. Jána Nepomuckého

• 

  Súsošie Piety v kaplnke

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Ducha Svätého (Devínska Nová Ves)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

• 3D model kostola v Google Warehouse

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.